Súčasný inštitúčny systém travenia voľného kulturálneho času MA je zrelý na rekonštrukciu, pretože konzervuje skôr uspešne pôsobujúci inštitúčny systém, ktrorý už nie je konzistensný, ani zmeneným stavom štruktúry, ani okruhom cielového činnostného systému, a ani nezodpovedá súčasnej vojenskej dislokácie. Táto inštitucia a systém činnosti popri tom nie je v súlade s zmenámi ktorým došlo v civilnej sfére, ktoré vzdelávanie, ale hlavne činnosť vo voľnom čase v prvom rade vykladajú tak, ako zábosovanie, ktoré štátni občania kupujú od dodavateľa, a podľa vlastných nárokoch, v prospech svojho pokroku využívajú. Tento systém ešte aj dnes prevažne dvojdelitelne spôsobí, očakáva od štátu subvenciu /apanáž/, ale popri tom takej “osvetovej” predstavy pokračuje, podľa ktorej len osvetoví pracovníci poznajú kameň múdrosti, a iný by sa o tom nemali vyjadrovať. Na toto aj mecenáš Janusovú tvárovú podporujúcu politiku pokračuje, podporujem Ťa, ale podpíšem Ti príjmy, s ktorými potvrdím, že bezo mňa nemôžes sa držať v činnosti.

Táto ťahaj, pusti hra pokračuje už skoro dva desaťročia rôzličnými modifikaciami, ale výsledky doteraz sme ešte veľmi nemohli dosiahnuť a získať. Ani v úrovni, ani vo výsledkoch, ani v effektivnosti, ale hlavne v kvalite zmien u osobného stavu vplyv mechanizma inštitúčneho systému sa memôže preukázať. Stačí tu odvolávať sa na výskumné údaje z roku 1996, ktoré dôkazujú, že 56-88% z vojakov povolenia nikdy nenaštívili podujatia kulturálneho inštitúčneho systému. A 44-12% z tých, ktorých sa zúčastnili v podujatí v prvom rade navštívili priateľské stretnutia, schôdzky, zabávajúce-kultúrne aktivity, nejaké kupovania robili v inštitúciach, a len na konci sú jazykové kurzy, rozličné iné kurzy, záujmové-, odborné kružky, odborné-vedecké podujatia, ako aj populárne vedecké akcie. Od tej doby také výskumy sa nerobili, ktoré by tieto tézy dementovali. Taktiež podobné výsledky sme konštatovali aj v Novembri roku 2001, keď sme zorganizovali podobný výskumný proces. Z početného stavu 3% pravidelne, 39% občas a 58% nikdy nechôdí na akcie, podujatia klubov. Keď počítame aj s členmi rodín, ktorí tiež majú právo navštevovať inštitúcie, tak údaje sú ešte nepriaznevšie, pretože len 1% pravidelne, 32% niekoľko ráz a 67 % nikdy nenavštevuje podujatia inštitúcií.

Naskytuje sa otázka, prečo podporuje podstate z určitého stanoviska základno-učelne nie kultúrna organizácia, armáda, kultúru a vzdelanie? Zaiste počíta nejakým výsonom, v prvom rade u travalej skupiny vojakov, a mimo toho v rozličnej miere ešte aj u dočasných členov armády.

Myslím že, sa veľa nezmýlim, keď vyhlásim, že skoro nič. Síce systém zabezpečí zaneprázdenosť mnohím ľudiam, ale ako systém základnej funkcie nevyhovuje.

Osvojenie kultúry, kvantita a kvalita úrovni kultúry, determinuje úroveň armády, čo sa v prvom rade prejaví u stálej časti armády, a cez spoločenskú verejnosť bude vidiaca pre spoločnosť, a pre armádu zase užitočnou znalosťou.

Pretože táto verejnosť je obmedzená verejnosť, prvoradú výnosť v armáde treba ako mecénáš využiť. Ja tak, myslím, že travenie voľného času v armáde v tomto zmysle ma oprávnenie, a podpora tohto, ako investícia do kultúrneho kapitálu može byť, a musí byť, účasť armády na podpore kultúry.

Osvojenie kultúrnych schopností materialne a energetické zdroje vyžaduje, a keď s tým súhlasíme, že armáda nie je pre seba samého, ale spoločenskú funkciu plní, tak musíme vidieť, že vziať na seba výdavky spoločnosť musí. Môžeme toto aj tak formulovať, že funkčné-odborné vyhovovanie alebo nevyhovovanie vojaka nie je len záležitosťou armády, ale je aj záujmom spoločnosti, a v tomto zmysle podporuje oddelené trávenie voľného kultúrneho času, a taktiež súhlasí s oddeleným pristupom, pretože iný význam už nemá oddelený inštitúčny systém.

Vzhľadom na to, že využitie voľneho času má viacej rozličných vysvetlení, závisle od toho, že akým cielom vyšetrujú túto tému, tento fakt našu situáciu sťažuje, veď tak táto písomná práca može byť ľahko napadovaná. Práve preto, už na začiatku by sme konštatovali, že naša synopsa neobsahuje výsledky jednej teoritickej výskumnej práci, ale je zbierka takých problémov, s ktorými chceme náčrtnuť pretvorenie, obnovovanie inštitúčneho systému voľného času organizmu. Napriek tohto je teoritická ráma, ktorá po rozhodnutí, zabezpečí začiatok pracovného procesu, v ktorom inštitúcia voľného času nie je svätá krava, ale vo vytvorení, formulovaní, a vo vývoji kultúrnych schopností vojakov je účastník, ktorý v spolupráce s druhými inštituciami sa stane cielovedomým systémom.

1.1. K zachovaniu používatelnosti, a k vývoju vojakov v prvom rade využítý časový rámec a činnosti.

1.2. V záujme indivíduma a armády rovnakej mieri výnosný časový rámec a činnosti.

1.3. V prvom rade pre indivídiu, ale aj pre vojenskú organizáciu dôležitým výnosom, užitočný časový rámec a činnosti /motivačný prostriedok, životná-karierna dráha, atď/.

2.1. Indivídualné trávenie času.

2.2. Indivídualná postgraduálna príprava.

2.3. Indivídualná činnosť pre výnosy zisku, a doplnenie ziskov.

1.1. Voľný čas, ako taký voľný čas, ktorý je vynaložený na získanie vojenskej-odbornej profesii pomocou postgraduálnej prípravy.

1.2. Voľný čas, ktorý je využití k rekreácie vojakov

1.3. Voľný čas, ako čas mimo výcvikového času, ale organizačnej formy trávený časový rámec

1.4. Voľný čas, ako dlhších prestávkavh výcviku, a /alebo nadtým dispozičný čas, ale organizovanú zaneprázdnenosť ne obsahujúci časový rámec.

1.5. Časový rámec, ktorý zosilňuje, vyvíja, a udržuje pocit spolupatričnosti.

2.1. Voľný čas, ktorý je v celej miere subjektivne využití, neorganizovaný časový rámec

2.2. Časový rámec, ktorý je celkom mimo kompetencii vojenskej organizácie.

1.1. Tie trávenia času, ktoré vojak v terajšej dobe, alebo po vystúpeniu z organizácie používa na dosiahnutie, získanie odbornej kvalifikácie.

1.2. Tie trávenia času, ktoré sa využívajú aby zdravotnícky /sic!/ stav zachovaly na úrovni, ktorý je limitovaný k službe, a slúžia rozvoj.

1.3. Tie trávenia času, ktoré využívajú takým činnostiam, aby mohli splniť predpoklady bodov 1.1. a 1.2., a popri tom znížujú opustenosť, bezcielnosť vojaka, a riziko porušenia disciplíny.

1.4. Ten voľný čas, ktorý za dobu výcviku dočasne sa stáva inaktívnym, ale časove s krátkymi prestávkami sa stane dlhším časovým intervalu, ako aj pre individuálnu osobu, alebo aj pre skupinovú formu

1.5. Také organizačné formy, za ktorých identita osoby a organizácie sa vyvíja, ktoré v čiastočne alebo v celkom sú dobrovoľné, ale potrebujú spoločenskú organizáciu.

2.1. Ten voľný čas, ktorý individuál podľa svojho rozhodnutia, záujmu, podľa svojej stupnice hodnosť organizuje, a popri tom nemá nárok na pomoc vojenskej organizácie, ale napriek toho niekedy využije ich možnosti.

2.2. Do kompetencii osobnej sféry patriací časový rámec.

IV. V kategoriach použité formy na využívanie voľného času

1.1. Sú organizované pre početní stav, ale učastnenie je dobrovoľné: jazyková príprava a kurzy, komunikáčná príprava, tréningy, informatická príprava a kurzy, kurzy mimo školského systému, ktoré zvyšujú odbornú prípravenosť, treningy na vyriešenie konfliktov. Sem patria aj voľno univerzitné formy, populárno-vedecké aktivity, činnosť športových kluboch, výskumná práca, rozličné kružky, zučastnenie sa v dialkových instruktážoch, alebo na príprave vedenia vozidiel. Do tohto kruhu patria aj športovanie rozličných sekciach, zučastnenie sa v odbornej prípravy, v civilných povolacích kurzoch, v príprave na spôsob života, kurzy spôsoby vedenia života, a okrem toho aj príprava na rodinný život.

1.2. K vyhovovaniu služobným požiadavkam zabezpečujúce formy, ktoré zúčastnenie predpokladajú dobrovoľné: takéto sú čitanie, športovanie, samovzdelavanie, oddychovanie, rekreácia, ochrana zdravia, rehabilitacia, zotavovanie, výlety, hubda /počuvanie a hra/, tance, zučastnenie sa na predstaveniach divadiel, partie, a iné programy, ktoré môžu byť organizované individuálne alebo skupinou.

1.3. Voľný čas, ako protiklad prazdného času sa objavuje, za ktorú dobu osoba sama rozhodne podľa svojho úmyslu z form napísaných v bodu 1.1 a 1.2 , preto aby voľný čas bol naplnený obsahom, zmyslom, aby sa zrušil pocit únavy a bezcielnosti. Tieto formy neznačia len také možnosti, ktoré zabezpečia organizácie, ale predpokládajú aj použitie možnosti prostredia.

1.4. Za služobnú, a výcvikovú dobu mnohokrát sa dostaneme do takej situácie, do takého stavu, keď plnenie úlohy, alebo stav osoby, alebo voľný čas umožní, alebo vyžaduje rekreaciu, na ktorú, voľné časové možnosti, a socialna situacia osoby dá riešenie. Dôrazne treba dať pozor na to, že voľný čas je keď indivídum /osoba/ má reálnu môžnosť si vybrať čo to najvhodnejšie, v inom príprade tento čas je len prázdny čas. Na tieto príprady treba také podmienky zabezpečiť, ktoré relatívne napriek krátkej doby úspešné a užitočne sa môžu využit. Na využitie tejto krátkej doby môžno použiť kondiciálne hale, saunu, plaviareň, čitareň /knihy a noviny/, hry na počítači športové možnosti, spoločénské miestnosťi klub, a duševné ošetrovovania.

1.5. Pôsobia také formy a spoločnosti, sú také príležitosti, veľké podujatia, ktoré vyjadrujú súnáležitosť vojenskýh organizácií, na ktorých sa organizáčná a skupinová identita prejaví, hlavne v spoločenskej organizácie, ale v niektrorých prípadoch čiastočnou alebo celkom štátnou podporou. Z týchto sú významnejšie priateľské- /narodeniny, meniny, atď/ a spoločenské stretnutia, aktivity druhov zbraní, slávnosti vojenských organizácií, otvorené dní, výlety, súťaže, plesy, a ukážky. Dôlezitú skupinovo dinamickú rolu majú spoločné učastnenia sa na kultúrnych a športových podujatiach, na verejných aktivitách, na ktorých rozličnými civilnými skupinami si porovnáme sily, a schopnosti, a keď spolu s civilnou sférou organizujeme podujatia, a keď sa predstavíme pre civilnú sféru.

2.1. S týmto za dlhšiu neprítomnosť môžeme dosiahnuť spomenuté ciele, ale bezpodmienečne je potrebná ich existencia. Takéto sú možnosť plnenia dovolenky, domáce a zahraničné rekreačné možnosti, turistické výlety, horské túry, cestovania, táborovanie, športovanie, letovanie a zimné výlety. Ale sem patria aj za dlhšiu neprítomnosť organizované rekreácie, odpočinok, uvolnenia zabezpečujúce čitania, hobyové činnosti, osobné vzdelávania, tréningy, priaťelské stretnutia, atď...

V. Inštitútny podmienkový systém

a./ Pomerne za krátku dobu musia byť dosiahnuté, použivatelné, môžu byť aj na sidliskách, alebo aj v kasárne. Cestovanie tam a späť, a doprava nesmie požiadovať značné náklady, a stratu času.

b./ Výtvara a vybavenie musí zabezpečiť k volenej forme vynikajúce podmienky k realizácii.

c./ Výtvara prispôsobenia sa prostrediu a ergonomii, prostriedky a inštalácia musia byť minimálne na úrovni komforta všeobecného bytu, alebo ešte na vyššej úrovni.

d./ Musí byť k dispozicii za dobu činnosti odborný pomocný personál.

e./ Otvaračia doba /čas/ musí vyhovovať všetkým personálnym kategoriam, a ich vôlnému času, a ak je to možne, musia zabezpečiť celodenný prevoz.

f./ Výtvara má zabezpečiť viacúčelné použivanie v jednom čase a zvlásť, bez rušenia jednotlivých činností.

g./ V prostrediu bytu sa musí vyhýbať dublírozovaniu fungujúcich inštitúciam a činnostiam, ale ich používanie musí pomáhať.

h./ Použité služby, a ich ceny pre osobný stav musia byť príťažlivé, pomocou viacostrannej ponuky výhod, a zľavnením cien.

i./ Podľa možnosti požiadavky musia zabezpečiť pre osobné kategorie oddelenie /dôstojnické, a poddôstojnické kantíny, kluby, kasiná/.

1.1. Vytvorenie funkčných miestností, kde nie počet miestností, ale predtým to sformulavané, vyjadrené stanoviská sa uplatňujú.

• Kabinety: informatické, jazykové;
• Čitarňe: odborné časopisy, denné noviny, odborné knihy, lexikony, populárno-vedecké knihy, diela;
• Kondiciálne miestnosti: rozličné stroje na posilňovanie, hry na šikovnosť, zručnosť;
• Sauna a relaxné miestnosti, miestnosti na psychologickú a duševnú opateru;
• Spoločenské miestnosti na osobnú činnost, a na prehlbovanie;
• Organizovanie programov.

1.2. Okrem v bode 1.1. z formulovaných:

• športové centrá, rekreačné možnosti, rehabilitačné možnosti.

1.3. K hore uvádzaným činnostiam nevyhnutne sú potrební odborníci, organizátori, treba ich zabezpečiť.

1.4. K uskutočneniu funkcii potrebné prostriedky a zariadenie je treba zabezpečiť v širokom obsahe.

2.1. Pomocou armády nejakým spôsobom popdoravané možnosti, ich zabezpečenie subjektívnym právom, ako vojenské zotavovne, rekreačné strediská, rekreačné poukážky, podpora domácich a zahraničných rekreácii, domáce a zahraničné výmenné rekreácie, zľávnenie dopravy, materialná podpora aktivit, a programov.

2.2. Nemajú nárok, a nie predpokladajú zo strany organizácie záujem, alebo podporu, také formy a spôsoby, ktoré patria pod etické a právné normativné kompetencie.

1. Udržovacia, prevádzková činnosť: obsahuje upratovanie udržbu a dozor inštitúcie, a technické zabezpečenie programov. Tu nie je potrebné odborne kultúrno-organizácné vzdelanie, dôlezité kritérium je plánovaná a nepretržitá prevádzka.

2. Organizačná činnosť: taká odborná kultúrno-organizačná činnosť, ktorá v obsahu nie je “osvetová”, ale organizácia kultúrnych-vzdelavacích možností, marketing, a v podstate sprostredkovanie kultúry - vzdelávania. Podujatia na dobrovoľných základoch organizujú pre seba tí, ktorí majú záujem o podujatia. Zamestmanec, organizátorná osoba sa zaoberá prenosom služieb, alebo organizátorom jednotlivých aktivít, podáva odbornú pomoc. Hlavnú váhu činnosti má dobrovolnosť, treba ju presunuť, úloha obsluhy je v prvom rade technická pomoc. Inštitúcia nemá osvetové úlohy, obsah kulturného-vzdelavania a voľného času prevodne vojenská odbornosť a záujem osoby determinujú, vojenská organizácia pre osobu predpisuje používatelné podmienky. O formách travenia voľného času rozhodne indivídum, pretože s tým rozhodne aj o tom ako ďalej pokračovať, a kriterium použitia bude pripravenosť, ktorá je k dispozícii.

3. Odborná činnosť: Takú odbornú špecialnu vzdelanosť rozumieme pod týmto, ktorá je potrebná len na jednu aktivitu, alebo podujatie, a z vonkajšej bázy sa dá poverením na stálu dobu, alebo dočasne zabezpečiť. Pomerne mnoho nákladov by značilo na plnenie takýchto činností, a na ich zabezpečenie držať stály personál. Takýto sú odborní učitelia, tréneri, rozličný špecialisti, atď.

K splneniu a použitiu napísaných téz v III. kapitole, armáda žije rožličnou distinkciou z stránky financovania. Z jednej strany by bolo cielovedome vytvoriť jednu kvótu, ktorá by všeobecne zabezpečila finančné náklady činnosti, druhom rade by bolo nutné vyznačiť oprávdenosť, pretože teraz tie závažné sumy tak splývajú cez systém inštitúcii, že skoro nič, alebo len skoro minimálne merané výnosy majú na kultúrné schopnosti u stálej počty osôb. Netreba dokazovať, že niektoré skupiny môžu využiť podmienky, ale pre väčšinu ani disponovanie, ani možnosť volby, výberu ani použitie nie je reálna alternatíva. Preto sú potrebné zmeny, podľa našej mienky od sučasného systému, s menšími nákladmi väčší výnos sa môže dosiahnuť, keď by sa zrušilo už hysterické fetišizovanie inštitúcii, a miesto toho by sa splnili služobné záujmy.

1. Vytvorenie a vybavenie objektov, ich obnovovanie, doplnenie, ako aj ich rozvíjanie musí byť kompetencia obranného rezorta. V prvom rade preto, ako sme to predošlých častiach napísali, voľný čas komplexnej formy slúžy k tomu, aby vyvíjal schopnosti osobného stavu armády, a keď súhlasíme s týmto, tak toto sa musí aj zaplatiť. V opačnom prípade starý uštipkový, nakvapkový a rozdielovací systém ostane, spolu svojími problémami. Podľa týchto téz objekt, alebo ak sa tak páči, vytrovenie inštitúčneho systéemu treba v rámci rekonštrukcie kasárne zorganizovať, zabezpečiť, kde sa to nemôže len neškoršie splniť, tak už súčasnej doby sa to musí začnuť. Do tejto kategorie patria spoločenské inštitúcie, centrá, kultúrne domy, kondicionálne hale, športové objekty. Differencia len u rehabilitovačných inštitúciach môže byť zdôvodnená, a druhých inštitúciach treba pretvoviť racionalizaciu nákladov a zníženie personálnych potrieb. Hoci prvý ráz to značné zdroje potrebuje, ale výnosy hneď sa môžu cítiť v zmene kvality humanných schopností osobného stavu.

2. V III. kapitale v bodoch 1.1.,1.2.,1.3., a 1.4. definované činnosti v celej miere je z rezortového rozpočtu zdôvodňované finansirozovať, aj keď v bode 1.1. definovaných činnostiach pri príprave zmien, a pre potreby po zmenách nejakej mieri aj súkromná osoba sa môže prispieť. Úhrady nákladov sa môžu zbadať v zabezpečených odborných schopnostiach vo vývoju vzniku emocialneho pomeru k vojenským službám, a v ukázaní úspechov kultúry, vzdelavania pred spoločenskými verejnostiami.

3. Je potrebené zabezpečiť také výhody, a subjektívne príspevky, ktoré sú v súlade s bodmi 1.5., alebo 2.1. a 2.2., a sú k tomu zákonné predpoklady, alebo možno ich vytvoriť, zabezpečiť.

1. Tie objekty a prostriedky, ktoré sú k dispozicii, podľa skorších zásad môžu byť preskupené, a potom používané k vyhovovaniu novým požiadavkam nového systému.

2. Kde takéto môžnosti neexitujú, tam v súčasnej dobe na inom mieste použité, alebo také môžnosti, ktoré prebytočných objektoch sú, sa môžu použiť k vytvoreniu. Na tento účel sa môžu využiť uprázdneníé automobilové, alebo tankové kôlňe, prístrešky, opravárske dielňe /myslíme len na byvalé jazdiarne, ktoré dnes používajú ako telocvične/.

3. Od použivatelov d’aleko nachádzajúcich objektov je účelné sa vzdať, a s ich speňaženia získané príjmy, s takýmto spôsobom sa môžu znova použiť pre zlepšenie vzdelavácích, kultúrnych podmienok. Aj naďalej uvoľnené rozpočtové podpory treba použiť k vyvíjaniu obsahových podmienok voľneho času. V blízkosti kasární, alebo v kasarniach vytvorené inštitúcie možno a treba ich dať do rúk udržby dôstojníckych alebo poddôstojníckych samosprávnych spoločností. A tak podpora sa zmení na programové financovanie, a s týmto sa dá zabezpečiť pre spoločnosť peňažná podpora, a okrem tohto spôsobu pomocou rezortu sa priamo môžu zabezpečiť peňažné náklady, a v týchto spôsoboch sa môžu harmonizovať aj organizáčné a spoločenské ciele.

4. Tieto inštitúcie je vďalších podmienkach účelne vyprostiť spod platnosti zákona o “Osvetovej, knihovnej a verejnej zbierky”, a premeniť ich na obmedzeno-verejnostne pôsobené inštitúcie, a s týmto zabezpečiť, aby rozpočtové náklady len oprávnený mohli používať a využiť.

5. Treba okamžitou splatnosťou vyškrtnuť príjemné povinnosti inštitúcií, a treba zabezpečiť podmienky k výhodno-výdavkovej udržbe, prevádzke, ktorá by sa mohla zabezpečiť cez zásobovací systém vojenských organizácií.

6. Treba vypracovať regulačný, upravovačný systém pre nové tipy “Domov voľneho času”.

7. Treba integrovať “Domy voľneho času” do ekonomickej štruktúry vojenských organizácií, a treba ich vyprostiť z spod platnosti ekonomického zákona.

Budapesť, 20. Februára 2006.

vv. pplk. Jozef Mucsi