TRVENIE VONHO ASU - KULTRA (VZDELANIE) – REKRECIA,
TRVENIE VONHO ASU V MAARSKEJ ARMDY (MA)
(JEDEN MON VARIANT)
Sasn intitny systm travenia vonho kulturlneho asu MA je zrel na rekontrukciu, pretoe konzervuje skr uspene psobujci intitny systm, ktror u nie je konzistensn, ani zmenenm stavom truktry, ani okruhom cielovho innostnho systmu, a ani nezodpoved sasnej vojenskej dislokcie. Tto intitucia a systm innosti popri tom nie je v slade s zmenmi ktorm dolo v civilnej sfre, ktor vzdelvanie, ale hlavne innos vo vonom ase v prvom rade vykladaj tak, ako zbosovanie, ktor ttni obania kupuj od dodavatea, a poda vlastnch nrokoch, v prospech svojho pokroku vyuvaj. Tento systm ete aj dnes prevane dvojdelitelne spsob, oakva od ttu subvenciu /apan/, ale popri tom takej “osvetovej” predstavy pokrauje, poda ktorej len osvetov pracovnci poznaj kame mdrosti, a in by sa o tom nemali vyjadrova. Na toto aj mecen Janusov tvrov podporujcu politiku pokrauje, podporujem a, ale podpem Ti prjmy, s ktormi potvrdm, e bezo ma nemes sa dra v innosti.
Tto ahaj, pusti hra pokrauje u skoro dva desaroia rzlinmi modifikaciami, ale vsledky doteraz sme ete vemi nemohli dosiahnu a zska. Ani v rovni, ani vo vsledkoch, ani v effektivnosti, ale hlavne v kvalite zmien u osobnho stavu vplyv mechanizma intitneho systmu sa meme preukza. Sta tu odvolva sa na vskumn daje z roku 1996, ktor dkazuj, e 56-88% z vojakov povolenia nikdy nenatvili podujatia kulturlneho intitneho systmu. A 44-12% z tch, ktorch sa zastnili v podujat v prvom rade navtvili priatesk stretnutia, schdzky, zabvajce-kultrne aktivity, nejak kupovania robili v intitciach, a len na konci s jazykov kurzy, rozlin in kurzy, zujmov-, odborn kruky, odborn-vedeck podujatia, ako aj populrne vedeck akcie. Od tej doby tak vskumy sa nerobili, ktor by tieto tzy dementovali. Taktie podobn vsledky sme kontatovali aj v Novembri roku 2001, ke sme zorganizovali podobn vskumn proces. Z poetnho stavu 3% pravidelne, 39% obas a 58% nikdy nechd na akcie, podujatia klubov. Ke potame aj s lenmi rodn, ktor tie maj prvo navtevova intitcie, tak daje s ete nepriaznevie, pretoe len 1% pravidelne, 32% niekoko rz a 67 % nikdy nenavtevuje podujatia intitci.
Naskytuje sa otzka, preo podporuje podstate z uritho stanoviska zkladno-uelne nie kultrna organizcia, armda, kultru a vzdelanie? Zaiste pota nejakm vsonom, v prvom rade u travalej skupiny vojakov, a mimo toho v rozlinej miere ete aj u doasnch lenov armdy.
o dostane armda od tohto intitneho systmu?
Myslm e, sa vea nezmlim, ke vyhlsim, e skoro ni. Sce systm zabezpe zaneprzdenos mnohm udiam, ale ako systm zkladnej funkcie nevyhovuje.
Osvojenie kultry, kvantita a kvalita rovni kultry, determinuje rove armdy, o sa v prvom rade prejav u stlej asti armdy, a cez spoloensk verejnos bude vidiaca pre spolonos, a pre armdu zase uitonou znalosou.
Pretoe tto verejnos je obmedzen verejnos, prvorad vnos v armde treba ako mecn vyui. Ja tak, myslm, e travenie vonho asu v armde v tomto zmysle ma oprvnenie, a podpora tohto, ako investcia do kultrneho kapitlu moe by, a mus by, as armdy na podpore kultry.
Osvojenie kultrnych schopnost materialne a energetick zdroje vyaduje, a ke s tm shlasme, e armda nie je pre seba samho, ale spoloensk funkciu pln, tak musme vidie, e vzia na seba vdavky spolonos mus. Meme toto aj tak formulova, e funkn-odborn vyhovovanie alebo nevyhovovanie vojaka nie je len zleitosou armdy, ale je aj zujmom spolonosti, a v tomto zmysle podporuje oddelen trvenie vonho kultrneho asu, a taktie shlas s oddelenm pristupom, pretoe in vznam u nem oddelen intitny systm.
Vzhadom na to, e vyuitie voneho asu m viacej rozlinch vysvetlen, zvisle od toho, e akm cielom vyetruj tto tmu, tento fakt nau situciu sauje, ve tak tto psomn prca moe by ahko napadovan. Prve preto, u na zaiatku by sme kontatovali, e naa synopsa neobsahuje vsledky jednej teoritickej vskumnej prci, ale je zbierka takch problmov, s ktormi chceme nrtnu pretvorenie, obnovovanie intitneho systmu vonho asu organizmu. Napriek tohto je teoritick rma, ktor po rozhodnut, zabezpe zaiatok pracovnho procesu, v ktorom intitcia vonho asu nie je svt krava, ale vo vytvoren, formulovan, a vo vvoji kultrnych schopnost vojakov je astnk, ktor v spoluprce s druhmi intituciami sa stane cielovedomm systmom.
I. Vklad funkcie rmy vonho asu hadiska vojenskej organizacie
1. Z hadiska vojenskej organizcie dleit asov rmec
1.1. K zachovaniu pouvatelnosti, a k vvoju vojakov v prvom rade vyut asov rmec a innosti.
1.2. V zujme indivduma a armdy rovnakej mieri vnosn asov rmec a innosti.
1.3. V prvom rade pre indivdiu, ale aj pre vojensk organizciu dleitm vnosom, uiton asov rmec a innosti /motivan prostriedok, ivotn-karierna drha, at/.
2. Z hadiska vojenskej organizcie bez vznamneho asovho rmcu, ktormu vyutie v prvom rade nedeterminuje vyhovovanie organizanm poiadavkam.
2.1. Indivdualn trvenie asu.
2.2. Indivdualn postgradulna prprava.
2.3. Indivdualn innos pre vnosy zisku, a doplnenie ziskov.
II. Vklad vonho asu z odbornho hadiska
1. Von as, z hadiska vojenskej organizcie, ako v prvom rade prospen asov rmec
1.1. Von as, ako tak von as, ktor je vynaloen na zskanie vojenskej-odbornej profesii pomocou postgradulnej prpravy.
1.2. Von as, ktor je vyuit k rekrecie vojakov
1.3. Von as, ako as mimo vcvikovho asu, ale organizanej formy trven asov rmec
1.4. Von as, ako dlhch prestvkavh vcviku, a /alebo nadtm dispozin as, ale organizovan zaneprzdnenos ne obsahujci asov rmec.
1.5. asov rmec, ktor zosiluje, vyvja, a udruje pocit spolupatrinosti.
2. Von as, ktor je pre vojensk organizciu nezaujmav as
2.1. Von as, ktor je v celej miere subjektivne vyuit, neorganizovan asov rmec
2.2. asov rmec, ktor je celkom mimo kompetencii vojenskej organizcie.
III. Veobecn obsah vyutia vonho asu
1. Obsahuje as po, a mimo pracovnej doby, v luzobnom ase cyklicky disponovan as, ale z hadiska organizcie a indivdua rovnako uiton, ale nie nadbytony as
1.1. Tie trvenia asu, ktor vojak v terajej dobe, alebo po vystpeniu z organizcie pouva na dosiahnutie, zskanie odbornej kvalifikcie.
1.2. Tie trvenia asu, ktor sa vyuvaj aby zdravotncky /sic!/ stav zachovaly na rovni, ktor je limitovan k slube, a slia rozvoj.
1.3. Tie trvenia asu, ktor vyuvaj takm innostiam, aby mohli splni predpoklady bodov 1.1. a 1.2., a popri tom znuj opustenos, bezcielnos vojaka, a riziko poruenia disciplny.
1.4. Ten von as, ktor za dobu vcviku doasne sa stva inaktvnym, ale asove s krtkymi prestvkami sa stane dlhm asovm intervalu, ako aj pre individulnu osobu, alebo aj pre skupinov formu
1.5. Tak organizan formy, za ktorch identita osoby a organizcie sa vyvja, ktor v iastone alebo v celkom s dobrovon, ale potrebuj spoloensk organizciu.
2. Spravidla tak dlh asov rmec, ke osoba-vojak doasne vystpi spod totlnej nadvldy, a kontroly vojenskej organizcie, a poda svojho individulneho rozhodnutia vyuije von as.
2.1. Ten von as, ktor individul poda svojho rozhodnutia, zujmu, poda svojej stupnice hodnos organizuje, a popri tom nem nrok na pomoc vojenskej organizcie, ale napriek toho niekedy vyuije ich monosti.
2.2. Do kompetencii osobnej sfry patriac asov rmec.
IV. V kategoriach pouit formy na vyuvanie vonho asu
1. Tak vono asov spsoby a formy, pomocou ktorch sa mu splni v III. kapitole z formulovanej tzy, a ich obsah.
1.1. S organizovan pre poetn stav, ale uastnenie je dobrovon: jazykov prprava a kurzy, komunikn prprava, trningy, informatick prprava a kurzy, kurzy mimo kolskho systmu, ktor zvyuj odborn prpravenos, treningy na vyrieenie konfliktov. Sem patria aj vono univerzitn formy, populrno-vedeck aktivity, innos portovch kluboch, vskumn prca, rozlin kruky, zuastnenie sa v dialkovch instruktoch, alebo na prprave vedenia vozidiel. Do tohto kruhu patria aj portovanie rozlinch sekciach, zuastnenie sa v odbornej prpravy, v civilnch povolacch kurzoch, v prprave na spsob ivota, kurzy spsoby vedenia ivota, a okrem toho aj prprava na rodinn ivot.
1.2. K vyhovovaniu sluobnm poiadavkam zabezpeujce formy, ktor zastnenie predpokladaj dobrovon: takto s itanie, portovanie, samovzdelavanie, oddychovanie, rekrecia, ochrana zdravia, rehabilitacia, zotavovanie, vlety, hubda /pouvanie a hra/, tance, zuastnenie sa na predstaveniach divadiel, partie, a in programy, ktor mu by organizovan individulne alebo skupinou.
1.3. Von as, ako protiklad prazdnho asu sa objavuje, za ktor dobu osoba sama rozhodne poda svojho myslu z form napsanch v bodu 1.1 a 1.2 , preto aby von as bol naplnen obsahom, zmyslom, aby sa zruil pocit navy a bezcielnosti. Tieto formy neznaia len tak monosti, ktor zabezpeia organizcie, ale predpokldaj aj pouitie monosti prostredia.
1.4. Za sluobn, a vcvikov dobu mnohokrt sa dostaneme do takej situcie, do takho stavu, ke plnenie lohy, alebo stav osoby, alebo von as umon, alebo vyaduje rekreaciu, na ktor, von asov monosti, a socialna situacia osoby d rieenie. Drazne treba da pozor na to, e von as je ke indivdum /osoba/ m relnu mnos si vybra o to najvhodnejie, v inom prprade tento as je len przdny as. Na tieto prprady treba tak podmienky zabezpei, ktor relatvne napriek krtkej doby spen a uitone sa mu vyuit. Na vyuitie tejto krtkej doby mno poui kondicilne hale, saunu, plaviare, itare /knihy a noviny/, hry na potai portov monosti, spolonsk miestnosi klub, a duevn oetrovovania.
1.5. Psobia tak formy a spolonosti, s tak prleitosti, vek podujatia, ktor vyjadruj snleitos vojenskh organizci, na ktorch sa organizn a skupinov identita prejav, hlavne v spoloenskej organizcie, ale v niektrorch prpadoch iastonou alebo celkom ttnou podporou. Z tchto s vznamnejie priatesk- /narodeniny, meniny, at/ a spoloensk stretnutia, aktivity druhov zbran, slvnosti vojenskch organizci, otvoren dn, vlety, sae, plesy, a ukky. Dlezit skupinovo dinamick rolu maj spolon uastnenia sa na kultrnych a portovch podujatiach, na verejnch aktivitch, na ktorch rozlinmi civilnmi skupinami si porovnme sily, a schopnosti, a ke spolu s civilnou sfrou organizujeme podujatia, a ke sa predstavme pre civiln sfru.
2. Vkonnos osb vo vekej mieri ovplyvuje, v prvom rade asov rmec vojaka, ktor m k dispozcie na komfortn pocit, na effektivnos, na vkonnos, na zdravotncky stav /sic/, a na blahobyt /sic/, ktor s dlkov a s vytrhnutm obvyklho prostredia me dosiahnu spomenut, oakvan zmeny.
2.1. S tmto za dlhiu neprtomnos meme dosiahnu spomenut ciele, ale bezpodmienene je potrebn ich existencia. Takto s monos plnenia dovolenky, domce a zahranin rekrean monosti, turistick vlety, horsk try, cestovania, tborovanie, portovanie, letovanie a zimn vlety. Ale sem patria aj za dlhiu neprtomnos organizovan rekrecie, odpoinok, uvolnenia zabezpeujce itania, hobyov innosti, osobn vzdelvania, trningy, priaelsk stretnutia, at...
V. Intittny podmienkov systm
1. Tak intitcie treba udrova a dra v prevdzke /v innosti/ ktor nasledujcm poiadvkam vyhovuj. Poradie podla naej mienky je aj hiearchick poradie.
a./ Pomerne za krtku dobu musia by dosiahnut, pouivateln, mu by aj na sidliskch, alebo aj v kasrne. Cestovanie tam a sp, a doprava nesmie poiadova znan nklady, a stratu asu.
b./ Vtvara a vybavenie mus zabezpei k volenej forme vynikajce podmienky k realizcii.
c./ Vtvara prispsobenia sa prostrediu a ergonomii, prostriedky a intalcia musia by minimlne na rovni komforta veobecnho bytu, alebo ete na vyej rovni.
d./ Mus by k dispozicii za dobu innosti odborn pomocn personl.
e./ Otvaraia doba /as/ mus vyhovova vetkm personlnym kategoriam, a ich vlnmu asu, a ak je to mone, musia zabezpei celodenn prevoz.
f./ Vtvara m zabezpei viaceln pouivanie v jednom ase a zvls, bez ruenia jednotlivch innost.
g./ V prostrediu bytu sa mus vyhba dublrozovaniu fungujcich intitciam a innostiam, ale ich pouvanie mus pomha.
h./ Pouit sluby, a ich ceny pre osobn stav musia by praliv, pomocou viacostrannej ponuky vhod, a zavnenm cien.
i./ Poda monosti poiadavky musia zabezpei pre osobn kategorie oddelenie /dstojnick, a poddstojnick kantny, kluby, kasin/.
1.1. Vytvorenie funknch miestnost, kde nie poet miestnost, ale predtm to sformulavan, vyjadren stanovisk sa uplatuj.
- Kabinety: informatick, jazykov;
- itare: odborn asopisy, denn noviny, odborn knihy, lexikony, populrno-vedeck knihy, diela;
- Kondicilne miestnosti: rozlin stroje na posilovanie, hry na ikovnos, zrunos;
- Sauna a relaxn miestnosti, miestnosti na psychologick a duevn opateru;
- Spoloensk miestnosti na osobn innost, a na prehlbovanie;
- Organizovanie programov.
1.2. Okrem v bode 1.1. z formulovanch:
- portov centr, rekrean monosti, rehabilitan monosti.
1.3. K hore uvdzanm innostiam nevyhnutne s potrebn odbornci, organiztori, treba ich zabezpei.
1.4. K uskutoneniu funkcii potrebn prostriedky a zariadenie je treba zabezpei v irokom obsahe.
2. Trvenie vonho asu pouitm samostatnch, alebo armdou udrovanch intitciach:
2.1. Pomocou armdy nejakm spsobom popdoravan monosti, ich zabezpeenie subjektvnym prvom, ako vojensk zotavovne, rekrean stredisk, rekrean poukky, podpora domcich a zahraninch rekrecii, domce a zahranin vmenn rekrecie, zvnenie dopravy, materialn podpora aktivit, a programov.
2.2. Nemaj nrok, a nie predpokladaj zo strany organizcie zujem, alebo podporu, tak formy a spsoby, ktor patria pod etick a prvn normativn kompetencie.
VI. Osobn /personlne/ podmienky:
Obsahuje vyadujce pracovn sily k udrovaniu, prevdzky, innosti a psobenia, a sily, ktor s potrebn k organizcie vonho asu
1. Udrovacia, prevdzkov innos: obsahuje upratovanie udrbu a dozor intitcie, a technick zabezpeenie programov. Tu nie je potrebn odborne kultrno-organizcn vzdelanie, dlezit kritrium je plnovan a nepretrit prevdzka.
2. Organizan innos: tak odborn kultrno-organizan innos, ktor v obsahu nie je “osvetov”, ale organizcia kultrnych-vzdelavacch monost, marketing, a v podstate sprostredkovanie kultry - vzdelvania. Podujatia na dobrovonch zkladoch organizuj pre seba t, ktor maj zujem o podujatia. Zamestmanec, organiztorn osoba sa zaober prenosom sluieb, alebo organiztorom jednotlivch aktivt, podva odborn pomoc. Hlavn vhu innosti m dobrovolnos, treba ju presunu, loha obsluhy je v prvom rade technick pomoc. Intitcia nem osvetov lohy, obsah kulturnho-vzdelavania a vonho asu prevodne vojensk odbornos a zujem osoby determinuj, vojensk organizcia pre osobu predpisuje pouvateln podmienky. O formch travenia vonho asu rozhodne indivdum, pretoe s tm rozhodne aj o tom ako alej pokraova, a kriterium pouitia bude pripravenos, ktor je k dispozcii.
3. Odborn innos: Tak odborn pecialnu vzdelanos rozumieme pod tmto, ktor je potrebn len na jednu aktivitu, alebo podujatie, a z vonkajej bzy sa d poverenm na stlu dobu, alebo doasne zabezpei. Pomerne mnoho nkladov by znailo na plnenie takchto innost, a na ich zabezpeenie dra stly personl. Takto s odborn uitelia, trneri, rozlin pecialisti, at.
VII. Finann otzky
K splneniu a pouitiu napsanch tz v III. kapitole, armda ije rolinou distinkciou z strnky financovania. Z jednej strany by bolo cielovedome vytvori jednu kvtu, ktor by veobecne zabezpeila finann nklady innosti, druhom rade by bolo nutn vyznai oprvdenos, pretoe teraz tie zvan sumy tak splvaj cez systm intitcii, e skoro ni, alebo len skoro minimlne meran vnosy maj na kultrn schopnosti u stlej poty osb. Netreba dokazova, e niektor skupiny mu vyui podmienky, ale pre vinu ani disponovanie, ani monos volby, vberu ani pouitie nie je relna alternatva. Preto s potrebn zmeny, poda naej mienky od suasnho systmu, s menmi nkladmi v vnos sa me dosiahnu, ke by sa zruilo u hysterick fetiizovanie intitcii, a miesto toho by sa splnili sluobn zujmy.
1. Vytvorenie a vybavenie objektov, ich obnovovanie, doplnenie, ako aj ich rozvjanie mus by kompetencia obrannho rezorta. V prvom rade preto, ako sme to predolch astiach napsali, von as komplexnej formy sly k tomu, aby vyvjal schopnosti osobnho stavu armdy, a ke shlasme s tmto, tak toto sa mus aj zaplati. V opanom prpade star utipkov, nakvapkov a rozdielovac systm ostane, spolu svojmi problmami. Poda tchto tz objekt, alebo ak sa tak pi, vytrovenie intitneho systemu treba v rmci rekontrukcie kasrne zorganizova, zabezpei, kde sa to neme len nekorie splni, tak u sasnej doby sa to mus zanu. Do tejto kategorie patria spoloensk intitcie, centr, kultrne domy, kondicionlne hale, portov objekty. Differencia len u rehabilitovanch intitciach me by zdvodnen, a druhch intitciach treba pretvovi racionalizaciu nkladov a znenie personlnych potrieb. Hoci prv rz to znan zdroje potrebuje, ale vnosy hne sa mu cti v zmene kvality humannch schopnost osobnho stavu.
2. V III. kapitale v bodoch 1.1.,1.2.,1.3., a 1.4. definovan innosti v celej miere je z rezortovho rozpotu zdvodovan finansirozova, aj ke v bode 1.1. definovanch innostiach pri prprave zmien, a pre potreby po zmench nejakej mieri aj skromn osoba sa me prispie. hrady nkladov sa mu zbada v zabezpeench odbornch schopnostiach vo vvoju vzniku emocialneho pomeru k vojenskm slubm, a v ukzan spechov kultry, vzdelavania pred spoloenskmi verejnostiami.
3. Je potreben zabezpei tak vhody, a subjektvne prspevky, ktor s v slade s bodmi 1.5., alebo 2.1. a 2.2., a s k tomu zkonn predpoklady, alebo mono ich vytvori, zabezpei.
VIII. In zsady
1. Tie objekty a prostriedky, ktor s k dispozicii, poda skorch zsad mu by preskupen, a potom pouvan k vyhovovaniu novm poiadavkam novho systmu.
2. Kde takto mnosti neexituj, tam v sasnej dobe na inom mieste pouit, alebo tak mnosti, ktor prebytonch objektoch s, sa mu poui k vytvoreniu. Na tento el sa mu vyui uprzdnen automobilov, alebo tankov kle, prstreky, opravrske diele /myslme len na byval jazdiarne, ktor dnes pouvaj ako telocvine/.
3. Od pouivatelov d’aleko nachdzajcich objektov je eln sa vzda, a s ich speaenia zskan prjmy, s takmto spsobom sa mu znova poui pre zlepenie vzdelavcch, kultrnych podmienok. Aj naalej uvonen rozpotov podpory treba poui k vyvjaniu obsahovch podmienok voneho asu. V blzkosti kasrn, alebo v kasarniach vytvoren intitcie mono a treba ich da do rk udrby dstojnckych alebo poddstojnckych samosprvnych spolonost. A tak podpora sa zmen na programov financovanie, a s tmto sa d zabezpei pre spolonos pean podpora, a okrem tohto spsobu pomocou rezortu sa priamo mu zabezpei pean nklady, a v tchto spsoboch sa mu harmonizova aj organizn a spoloensk ciele.
4. Tieto intitcie je valch podmienkach elne vyprosti spod platnosti zkona o “Osvetovej, knihovnej a verejnej zbierky”, a premeni ich na obmedzeno-verejnostne psoben intitcie, a s tmto zabezpei, aby rozpotov nklady len oprvnen mohli pouva a vyui.
5. Treba okamitou splatnosou vykrtnu prjemn povinnosti intitci, a treba zabezpei podmienky k vhodno-vdavkovej udrbe, prevdzke, ktor by sa mohla zabezpei cez zsobovac systm vojenskch organizci.
6. Treba vypracova regulan, upravovan systm pre nov tipy “Domov voneho asu”.
7. Treba integrova “Domy voneho asu” do ekonomickej truktry vojenskch organizci, a treba ich vyprosti z spod platnosti ekonomickho zkona.
Budapes, 20. Februra 2006.
vv. pplk. Jozef Mucsi
AJÁNLOM AZ OLDALT
